Preskočiť na obsah

Belehrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Belehrad pozri Belehrad (rozlišovacia stránka).
Belehrad
(Град Београд)
Grad Beograd
Hlavné mesto Srbskej republiky
Belehrad
Vlajka
Erb
Štát Srbsko Srbsko
Kraj Mesto Belehrad
Rieka Dunaj, Sáva
Nadmorská výška 117 m n. m. [1]
Súradnice 44°49′14″S 20°27′44″V / 44,82056°S 20,46222°V / 44.82056; 20.46222
Rozloha 359,96 km² (35 996 ha) [2]
 - Metropolitnej oblasti 3 222,68 km² (322 268 ha)
Obyvateľstvo 1 659 440 (2011)
Hustota 4 610,1 obyv./km²
Založenie 279 pred Kr.
 - Mestské práva 150
Primátor Aleksandar Šapić
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 11000
Tel. predvoľba (+381) 11
EČV BG
Poloha mesta v Srbsku
Poloha mesta v Srbsku
Webová stránka: www.beograd.rs
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Kostol sv. Marka (pravoslávny)

Belehrad (srbsky Beograd, Београд Prehrať vypočuť) je hlavné a najväčšie mesto Srbska. Medzi rokmi 1918 až 1941/5 bolo tiež hlavným mestom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca), neskôr hlavným mestom Juhoslávie. V roku 2011 tu žilo 1 659 440 obyvateľov. Mesto leží na sútoku riek Dunaj (Dunav) a Sáva (Sava).

Kalemegdan
Pohľad z pevnosti Kalemegdan

Belehrad, ktorý sa nachádza na strategickom sútoku dvoch riek, patrí k veľmi starým mestám, kde kontinuálne osídlenie trvá už niekoľko tisíc rokov. V období Keltov tu existovala osada; po tom, čo sa okolia zmocnili Rimania ju pomenovali na Singidunum a následne tu vybudovali prístav pre svoju flotilu. Od 6. storočia mesto patrilo Byzantskej ríši, po sťahovaní národov a jej úpadku sa sem nasťahovali Slovania. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 ho mali v moci Rakúšania, od roku 1806 je hlavným mestom Srbska; napriek tomu až do roku 1867 tu bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Od roku 1918 bol hlavným mestom Kráľovstva SHS a od roku 1929 Juhoslávie. Počas druhej svetovej vojny bol obsadený Nemeckom, oslobodila ho v októbri 1944 Červená armáda. V roku 1999 bolo mesto ťažko poškodené bombardovaním vojskami NATO. NATO zničilo viaceré úrady, ako napr. budovu RTS - Srbský rozhlas (počas jej bombardovania zomrelo 16 technikov), viaceré nemocnice, Hotel Jugoslavija, najvyššiu budovu Srbska - vežu Ušće, vežu Avala TV a budovu čínskej ambasády.[3]

Charakter mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
Budova srbského parlamentu

Ako jediné mesto s počtom obyvateľov nad 1 milión má Belehrad v Srbsku dominantné postavenie. Je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom štátu. Sú tu zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu, nachádza sa tu medzinárodné letisko a prístav na Dunaji. Mesto má mnoho vysokých škôl a dve univerzity (1863, 1975). Z Belehradu vedú diaľnice do Záhrebu, Nového Sadu a do Skopje. V meste je veľa sakrálnych pamiatok srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najväčšie z nich patrí monument mesta Chrám svätého Sávu. Pozoruhodnou je pravoslávna Katedrála svätého Michala z 19. storočia vybudovaná v klasicistickom štýle, Chrám svätého Marka v srbsko-byzantskom štýle, Kostol svätého Alexandra Nevského v srbsko-byzantskom štýle, ale aj Chrám Svätej Trojice, ktorý patrí Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Demografické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnosť Počet[chýba zdroj] Podiel (%)
Srbi  1 417 187 89,92
Juhoslovania  22 161 1,41
Čiernohorci  21 190 1,34
Rómovia  19 191 1,22
Chorváti  10 381 0,66
Macedónci  8 372 0,53
Gorani  3 340 0,21
Slováci   2 199 0,14
Slovinci   2 084 0,13
iná 4,44%

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Vyznanie Počet[chýba zdroj] Podiel (%)
pravoslávni 1 429 170 90,68
moslimovia 20 366 1,29
rímski katolíci 16 305 1,03
protestanti  3 796 0,24
bez vyznania 47 349 3,00
ateisti  23 240 1,47
iné 2,29
Budova Srbskej národnej banky na Námestí Slavija

Belehrad patrí k ekonomicky najvyspelejšej časti Srbska. Viac než 30 % HDP Srbska je produkovaných v Belehrade. 30 % zamestnanosti celej populácie Srbska spadá na Belehrad.[4]

Počas 90. rokov 20. storočia bola ekonomika Belehradu ako aj Srbska ovplyvnená medzinárodným obchodným embargom. Hyperinflácia juhoslovanského dinára patrila k najväčším na svete a decimovala ekonómiu mesta. V Belehrade sa nachádza Srbská národná banka. Sídli tu aj viacero významných spoločností ako aerolinky Air Serbia, Telekom Srbija, Telenor Serbia, Delta Holding a iné. Množstvo zahraničných spoločností sa rozhodlo vybudovať svoje ústredie v Belehrade, patria k nim Japan Tobacco, Motorola, Microsoft, Philip Morris International, Société Générale, Coca-Cola Hellenic Bottling Company (CCHBC) a iné.

V septembri 2017 bola priemerná čistá mesačná mzda 47 220 srbských dinárov (t. j. okolo 398 Eur). Priemerná mzda v Belehrade a jeho blízkom okolí je 60 756 dinárov (t.j. cca. 511 Eur), čo je najvyššia vyplácaná mzda spomedzi všetkých okresov Srbska.[5]

Belehrad hostí viacero každoročných kultúrnych podujatí, festivalov akými sú: FEST – Belehradský filmový festival, BITEF (Belehradský divadelný festival), BELEF (Belehradský letný festival), BEMUS (Belehradský hudobný festival), Belehradský knižný veľtrh a Belehradský pivný festival.[6] Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Ivo Andrić tu napísal jeho najvýznamnejšie dielo Most na Drine.[7] K ďalším významným belehradským spisovateľom patria aj Branislav Nušić, Miloš Crnjanski, Borislav Pekić, Milorad Pavić a Meša Selimović.[8][9][10] Väčšina srbského filmového priemyslu sa nachádza v Belehrade. Jedným z najznámejších je film ocenený v roku 1995 na cenách Palme d'Or s názvom Underground (Podzemie) od režiséra Emira Kusturicu.

Mesto bolo centrom srbskej hudobnej éry New Wave v 80.rokoch: hudobníci VIS Idoli, Ekatarina Velika a Šarlo Akrobata pochádzali z Belehradu. K ostatným význačným rockovým skupinám patria Riblja Čorba, Bajaga i Instruktori a iné.[11] Počas 90. rokov bolo mesto hlavným centrom hudobného štýlu nazývaného turbofolk, k jeho najznámejším predstaviteľom patrila Ceca Ražnatovićová. Dnes je Belehrad centrom Srbskej hip-hopovej scény, pôsobia tu umelci ako Beogradski Sindikat, Škabo, Marčelo[12][13]

Nachádza sa tu mnoho divadiel, popredné miesto majú Národné divadlo, Juhoslovanské dramatické divadlo, Belehradské dramatické divadlo, divadlo Zvezdara Teatar a Atelje 212 (Ateliér 212). V Belehrade sídli Srbská akadémia vedy a umenia ako aj Srbská národná knižnica.

V Belehrade sídli mnoho zahraničných kultúrnych inštitúcií: Instituto Cervantes, Goetheho inštitút a Institut Français sa všetky nachádzajú v centre mesta, v pešej zóne na Ulici Knez Mihailova. Ostatné kultúrne strediská v Belehrade sú American Corner, Rakúske kultúrne fórum (Österreichischen Kulturforums), British Council, Confucius Institute, Canadian Cultural Center, Taliansky kultúrny inštitút (Istituto Italiano di Cultura), Kultúrne centrum Islamskej republiky Irán a Ruské centrum vedy a umenia (Российский центр науки и культуры).

Miroslavljevo Jevanđelje, stredoveký manuskript, ktorý sa nachádza v Srbskom národnom múzeu

Najvýznamnejším belehradským múzeum je Národné múzeum, založené v roku 1844. V múzeu sa nachádza vyše 400 000 exponátov, medzi nimi aj viacero mnoho zahraničných majstrovských diel. Známy stredoveký rukopis Miroslavljevo Jevanđelje (Miroslavov Gospel) patrí ku kolekcii v múzeu.[14] Veľmi populárne je hlavne pre zahraničných turistov Vojenské múzeum. K exponátom v tomto múzeu patrí aj letecká stíhačka F-117 zostrelená juhoslovanskou armádou. Okrem nej sa nachádza v múzeu vyše 25 000 exponátov, ktoré siahajú až do Doby Rímskej ríše.[15][16] Podobné je aj Juhoslovanské múzeum letectva v ktorom sa nachádza vyše 200 lietadiel. Nachádzajú sa tu aj exponáty lietadiel, ktoré nie sú dostupné inde na svete ako napríklad Fiat G.50. V múzeu sú vystavené aj lietadlá NATO a USA zostrelené v občianskej vojne.[17]

Etnografické múzeum založené v roku 1901 v ktorom sa nachádza vyše 150 000 exponátov, ktoré zobrazujú dedinskú a mestskú kultúru na Balkáne, predovšetkým krajín bývalej Juhoslávie.[18] Múzeum moderného umenia má kolekciu okolo 8540 diel vytvorených v Juhoslávii od roku 1900.[19]

Nachádza sa tu múzeum Nikola Teslu. Bolo založené v roku 1952 a hostí osobné predmety vynálezcu. Nachádza sa tu vyše 160 000 originálnych dokumentov a okolo 5700 iných predmetov.[20] Posledným významným belehradským múzeom je Múzeum Vuk a Dositej, kde sú zobrazené diela Vuka Stefanovića Karadžića a Dositeja Obradovića, reformátora srbskej literatúry a jazyka z 19. storočia a prvého ministra školstva.[21] Pozoruhodným je aj Múzeum Afrického umenia, založené počas dní socialistickej solidarity s málo rozvinutými krajinami tretieho sveta.

V Belehrade sa nachádzajú dve štátne a viacero súkromných vysokých škôl. Belehradská univerzita (Универзитет у Београду) bola založená v roku 1808 ako Hlavná akadémia.[22] Patrí k najstarším centrám vzdelania v krajine (najstaršia je učiteľská škola v Subotici, od roku 1689). Na Belehradskej univerzite študuje vyše 70 000 študentov.[23]

Je tu 195 základných škôl a 85 stredných škôl. Spomedzi základných škôl je tu 162 všeobecných, 14 špeciálnych, 15 umeleckých a 4 školy pre dospelých. Spomedzi škôl druhého stupňa je tu 51 odborných škôl, 21 gymnázií, 8 umeleckých a 5 špeciálnych škôl. Študuje tu vyše 230 000 žiakov, ktorých riadi 22 000 zamestnancov vo vyše 500 budov, ktoré kryjú vyše 1 100 000 .[24]

Nočný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Belehrad má povesť mesta, ktoré ponúka veľký výber pre nočný život, nachádza sa tu mnoho podnikov a klubov. Najznámejšie miesto pre nočný život sú loďky (tzv. splavovi) zakotvené na riekach Sáva a Dunaj, pri nábrežiach.[25][26][27]

Nočný klub "Pleasure"

Víkendoví návštevníci, ktorí sem prichádzajú hlavne z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Slovinska považujú Belehrad za väčšie stredisko nočného života ako mestá v ich krajinách, kvôli priateľskej atmosfére, množstve barov a klubov, lacným nápojom, bezproblémovému dorozumievaniu a menšej regulácii.[28][29]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]
Štadión Rajko Mitić, domáci štadión Crvenej Zvezdy
Zápas KK Partizan

Vodné pólo

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Športovci

[upraviť | upraviť zdroj]
Novak Đoković

Spisovatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
Milorad Pavić

Hudobníci

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ceca - speváčka
  • Jelena Karleuša - speváčka
  • Relja Popović - spevák, herec

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Geographical Position oficiálna stránka mesta, po anglicky
  2. The Belgrade territory oficiálna stránka mesta, po anglicky
  3. City of Belgrade - NATO bombing [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2008-04-16 z originálu.
  4. Привредна Комора Београда - Привреда Беоргада
  5. Republic of Serbia - Štatistický úrad: Salaries and wages per employee, December 2006[nefunkčný odkaz]
  6. Mesto Belehrad - Kultúra a umenie(Kultúrne podujatia)
  7. Задужбина Иве Андрића - Биографија Иве Андрића
  8. Borislav Pekić - Biografija
  9. Miloš Crnjanski - Biografija
  10. Meša Selimović - Biografija
  11. Balkanmedia: Bora Čorba Biografija [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2007-05-28 z originálu.
  12. Popoboks - Beogradski Sindikat: Svi Zajedno' [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2007-05-13 z originálu.
  13. Balkanmedia: Liričar među reperima [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2007-06-17 z originálu.
  14. Народни Музеј у Београду - О Музеју [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2007-09-29 z originálu.
  15. City of Belgrade - Museums 4 [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2008-04-11 z originálu.
  16. TimeOut - Introduction to Belgrade [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2005-04-15 z originálu.
  17. Ваздухопловни водич - Музеј југословенског ваздухопловства [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2007-01-29 z originálu.
  18. City of Belgrade - Museums 3 [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2008-04-16 z originálu.
  19. City of Belgrade - Museums 2 [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2007-06-10 z originálu.
  20. Nikola Tesla Museum - About the museum
  21. City of Belgrade - Museums 1 [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2007-06-11 z originálu.
  22. Универзитет у Београду - Правни факултет (Историјат) [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2010-03-15 z originálu.
  23. Универзитет у Београду - Број Студената [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupné online. Archivované 2007-06-06 z originálu.
  24. City of Belgrade - Education and Science
  25. "The Observer: "Why I love battered Belgrade"
  26. Belgrade Rocks: The New York Times
  27. Belgrade's Nightlife Floats on the Danube: Deutsche Welle
  28. B92: Slovenci dolaze u “grad koji ne spava”[nefunkčný odkaz]
  29. Večernji list: U Beograd na vikend-zabavu[nefunkčný odkaz]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belehrad

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]